Príbeh kaštieľa a jeho majitelia

Nová éra kaštieľa pod krídlami bociana

V roku 2016 dostal vtedy chátrajúci kaštieľ novú šancu na život. Kúpili ho manželia Bohdaloví, ktorí sa s obrovským rešpektom pustili do kompletnej rekonštrukcie tejto Národnej kultúrnej pamiatky. Ich cieľom bolo jediné: zachovať miestu jeho zašlú historickú hodnotu a vrátiť mu život.

Dnes kaštieľ dýcha novou energiou ako štýlový hotel, kultúrne centrum a čarovný priestor, kde sa história stáva príbehom, kultúra zážitkom a návšteva spomienkou.

Čo skrýva názov GOYA Vitality?

Kto vie po maďarsky, tak si uvedomí, že goya (foneticky) znamená bocian a bocian sa v juhomoravskom nárečí povie bohdal. Tak sa bocian, verný strážca a symbol rodinného šťastia, stal súčasťou erbu rodiny Bohdalovcov. GOYA je navyše anagram slova YOGA, čo odkazuje na filozofiu vnútornej rovnováhy a osobného rozvoja.

Vitality zasa podčiarkuje túžbu priniesť návštevníkom dokonalý oddych, regeneráciu a načerpanie nových síl.

Rod Zichy: Tam, kde sa písali dejiny

História kaštieľa je hlboko spojená s voderadskou vetvou šľachtického rodu Zichy. Panstvo získal koncom 17. storočia Štefan Zichy mladší. O necelé storočie neskôr, v rokoch 1790 až 1820, dal gróf František Zichy budove jej ikonickú klasicistickú tvár. Ďalšie zmeny sa diali okolo r. 1860, o čom sa našli nápisy remeselníkov na trámoch a v podkroví pri novodobej rekonštrukcii.

Poslednými šľachtickými pánmi tu boli Július Zichy a Klára Zichyová s manželom Štefanom Keglevichom. Kaštieľ bol v tej dobe vyhlásený svojimi vzácnymi umelecko-historickými zbierkami a bohatou knižnicou. Koniec druhej svetovej vojny však priniesol ranu – rodina musela emigrovať do Belgicka, kaštieľ bol znárodnený a jeho vzácny inventár zničený či rozkradnutý. Posledné fragmenty jeho slávy (nábytok a obrazy) dnes chráni Trnavské múzeum a Múzeum Červený Kameň.

Živá história: Od školy k úpadku a obnove

Po znárodnení sa brány kaštieľa nezavreli, no zmenili svoj účel – usídlilo sa tu poľnohospodárske učilište. Hoci škola v roku 2007 zanikla a budova ďalších osem rokov smutne chátrala, toto obdobie zanechalo v ľuďoch hlbokú stopu.

Bývalí študenti na kaštieľ dodnes s láskou spomínajú. Pre mnohých bol miestom maturity, stužkových slávností či dokonca prvých lások a svadieb. Dnes sa sem, do vynovených priestorov, veľmi radi a s nostalgiou vracajú.

Nicolas Keglevich: Spojenie minulosti a prítomnosti

Že príbeh kaštieľa nikdy nestratil svoju kontinuitu, dokazuje aj dojemné puto s potomkami pôvodných majiteľov. Voderady po roku 1989 viackrát navštívil Nicolas Keglevich, vnuk grófky Kláry Zichyovej.

Keď sa v roku 2022 dozvedel, že kaštieľ vďaka rodine Bohdalovcov opäť vstáva z popola, neváhal a nadviazal s novými majiteľmi kontakt. V júni 2024 sa kruh symbolicky uzavrel: Nicolas navštívil kaštieľ spolu s manželkou a dcérami a prenocovali v miestach, kde kedysi žili ich predkovia.